Juraj Haulik (pôvodná)

Narodil sa 20.apríla 1788 v Trnave na Slovensku a zomrel 11.mája 1869 v Záhrebe – hlavnom meste Chorvátska. Elementárne školy absolvoval v Trnave, stredné absolvoval v Ostrihome, filozofiu v Trnave, teológiu na Pázmaneu vo Viedni, ktorú skončil v roku 1807. Na kňazstvo si musel počkať do 18.apríla 1811, kedy bol vysvätený za kňaza v Trnave; prvú sv. omšu slúžil 6.mája 1811 v trnavskom uršulínskom kostole sv.Anny. Kaplánoval v Komárne, odtiaľ bol povolaný do Budína za archivára a tajomníka vikariátu; na univerzite v Pešti si dokončí v roku 1919 doktorát z teológie a potom si ho v roku 1820kardinál – primasa ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay povoláva za svojho tajomníka, pričom mu najviac pomáha na diecéznych synodách v roku 1822 a 1828; v roku 1824 sa stáva assesorom, 1825 je menovaný ostrihomským kanonikom; v roku 1830 sa stáva poradcom uhorského guvernéra a titulárnym biskupom Prištiny a v roku 1831 sa sťahuje do Viedne ako dvorný radca a referent dvornej kancelárie. A tu ho zastihne menovanie do Záhrebu.

Haulik prežil v Záhrebe zhruba tridsaťsedem rokov zo svojich osemdesiatjedna rokov života. A to tak, že 1.júla 1832 bol síce menovaný za prepošta Katedrálnej kapituly v Záhrebe ale inštalovaný bol až 26.augusta 1832 a to v zastúpení kanonikom Mihičom, nakoľko ešte päť rokov zostal pracovať vo Viedni pri cisárskom dvore. Do Záhrebu prichádzal sporadicky. No keď 18.marca 1837 zomrel záhrebský biskup – tiež slovenského pôvodu: Alexander Alagovič (1760 – 1837) rodák z Malženíc pri Trnave, tak rakúsky cisár, kráľ: český, uhorský, ale i kráľ Lombardie a Benátska, Ferdinand V. Habsburský (1835 – 1848) ho už 8.mája 1837 menoval za záhrebského biskupa. Mimochodom 28.septembra 1830 bol tento panovník korunovaný v Katedrálnom chráme sv. Martina v Bratislave za uhorského kráľa. Haulik 11.mája 1837 zložil prísahu do kráľových rúk a 2.októbra 1837 ho napokon vymenoval aj pápež Gregor XVI. (1831 – 1846). Za biskupa ho 10.decembra 1837 vo Viedni vysvätil arcibiskup LudovicoAltieri, apoštolský nuncius pri cisárskom dvore vo Viedni (1836 – 1845). Do Záhrebu prišiel cez Varaždin 6.januára 1838 a nasledujúci deň, 7.januára, mal svoj prvý prejav v katedrále ako nový diecézny biskup a pastier diecézy, v ktorom sa vyznal, aká bola jeho cesta od prepošta k biskupskej stolici, ale vyznal i to, že kde je narodený a kam ho postavila Božia prozreteľnosť. Za záhrebského diecézneho biskupa bol inštalovaný 7.januára 1838. Dvakrát sa stal aj bánom Chorvátska – najvyšším správcom krajiny. Keď pápež bl. Pius IX. (1846 – 1878) povýšil bulou Ubi primum placuit v roku 1852 záhrebské biskupstvo na arcibiskupstvo, vyňal ho z právomoci arcibiskupa – metropolitu v Kaloči v Maďarsku a cirkevne osamostatnil šesť chorvátskych a slavónskych diecéz a podriadil ich novému Záhrebskému arcibiskupstvu, čím ich vyňal spod právomoci ostrihomského arcibiskupa – metropolitu a Uhorského primasa, čím sa záhrebské arcibiskupstvo stalo metropolitným sídlom. Haulik sa stal prvým záhrebským arcibiskupom, inštalovaný za arcibiskupa bol 8.mája1853. Napokon ho pápež bl. Pius IX. menoval 16.júna 1856 aj za kardinála – presbytera – a tak sa Haulik stal aj prvým chorvátskym kardinálom. Kardinálsky biret mu bol predaný vo Viedni 23.júla 1856 a sám pápež mu odovzdal kardinálsky prsteň a klobúk 19.marca1857 v Ríme. Pričom si prebral aj svoj rímsky titulárny kostol sv. Quirica a Giulitty.

V roku 1840 bol položený základ pre chorvátske národné divadlo, na ktoré on prvý dal 1.000 zlatých. Založil Gospodarskog društva, prvé chorvátske katolícke noviny – Katolički list zagrebački (1848), knižnicu s čitárňou dobrých kníh (1858), Spolok sv. Jeronima na vydávanie kníh (1867); dokončil park Maksimir na ploche 316 ha, ktorý v jeho časoch a jemu na slávu niektorí nazvali Jurjaves, no tento názov sa neujal; 6.septembra 1845 uviedol do Záhrebu milosrdné sestry sv. Vincenta de Paul a 25.septembra 1858 zase členov jezuitskej rehole.

Bol obrancom Chorvátov – chorvátskeho jazyka a školstva. Zomrel 11.mája 1869 o 7.45 hod. Pochovaný je v krypte katedrálneho kostola v Záhrebe.

• 

• 

Zostali po ňom homílie, pastierske listy a Acta curiae, zobrané spisy a publikácia dr. Velimira Deželiča v chorvátčine. Ale i ulica v Záhrebe, busta v katedrále pri bočnom oltári sv. Ladislava ako i reliéf s podobizňou tváre v zozname záhrebských biskupov a arcibiskupov vo svätyni katedrálneho kostola, či jeho hrob v kryptách katedrály; ale i v parku Maksimir, ktorý dokončil – galéria vo Švajčiarskom dome, nápis na pyramíde či kaplnka sv. Juraja, ktorú osobne požehnal a v nej chcel byť aj pochovaný; v roku 1999 Chorvátska pošta vydala 28.januára poštovú známku v nominálnej hodnote 5 Kuna v spoločnej edícii so Slovenskou poštou – známka nesie podobizeň kardinála Haulika, jeho erb a rodný dom v Trnave v nominálnej hodnote 4 Sk; v parku Maksimir, má arcibiskup Juraj kardinál Haulik od 15.mája 2014 aj pamätnú tabuľu a to našou spoločnou zásluhou: Veľvyslanectva SR v Chorvátsku, Parku Maksimir a Haulikovho inštitútu nasledovného znenia:

“Slovačkom zemljaku
i zagrebačkom nadbiskupu
kardinalu Juraju Hauliku (1788-1869)
povodom 220 godina parku Maksimir
posvecuju
Veleposlanstvo Republiky Slovačke u Zagrebu
Haulikov institut Trnava
i Javna ustanova Maksimir
2014
Slovenskému rodákovi
Jurajovi kardinálovi Haulikovi (1788-1869)

záhrebskému arcibiskupovi”.

Na Slovensku Haulika pripomína jeho rodný dom na Námestí sv. Mikuláša v Trnave, kde v roku 1929 umiestnil chorvátsky spolok sv. Jeronima za osobnej účasti autora publikácie o Haulikovi – dr.Velimira Deželiča pamätnú tabuľu; potom je to busta tváre s pamätnou tabuľou na nádvorí Spolku sv. Vojtecha v Trnave od roku 1999 – v tom istom roku bola uvedená i vyššie spomínaná spoločná chorvátsko – slovenská edícia známky na 130.výročie smrti kardinála Haulika; Trnavčanom pripomína ich rodáka aj Haulikova ulica, či Haulikov inštitút od roku 2013 (predtým sme vystupovali pod názvom Divadelno – spevácky súbor Jána Palárika). Od roku 2014 udeľuje Haulikov inštitút aj svoje ocenenie pomenované po kardinálovi Haulikovi – Cena kardinála Haulika.

• 

• 

Ceny udelené kardinálovi Haulinovi :

• 

•